Peter Klimek je absolventom Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove, kde v roku 1978 ukončil štúdium odboru výtvarná výchova. Od roku 1979 pôsobí ako výtvarný pedagóg na Základnej umeleckej škole v Martine. V rokoch 1987-88 odborný asistent na Pedagogickej fakulte Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici, Katedra výtvarnej výchovy. Od r. 2005 aj riaditeľ Súkromnej strednej umeleckej školy a Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Martine. Popri pedagogickej činnosti sa venuje aj vlastnej výtvarnej tvorbe v oblasti maľba, kresba, grafika, keramika, socha a objekty.

Pre jeho tvorbu je príznačné, že umelecká štruktúra vzniká pretvorením jednotlivostí, prvkov, v kvalitatívne novú skutočnosť. Jeho spôsob práce s jednotlivosťami, s hmotnými aj významovými prvkami charakterizujú slová a pojmy: symbol – výtvor, v ktorom sa prvky fyzickej povahy zoskupujú, prestupujú, vrastajú do seba, až prerastajú svoj pôvodný význam a zastupujú celkom inú, najmä vnútornú, abstraktnú ľudskú skutočnosť; synkretizovať – spájať prvky rozličných smerov, názorov a pôvodov;  asociovať – spájať predstavy, myšlienky, t.j. prvky vnútornej povahy.

​

Vo svojej tvorbe používa rôzne techniky, materiály, tvary a kompozície. Prvok diela je súdržný, trvácny. Vzniká procesom skulptívnym a plastickým. Celok je často fyzicky nestabilný, rozoberateľný, variabilný, niekedy kinetický. Vzniká „nesochárskymi“ postupmi, hromadením, zoskupovaním. Materiál je rôznorodý, ako životná matéria. Sochársky – najmä drevo, hlina, ale aj kameň, kov, betón. Nesochársky – vzatý z prírody, vytvorený prírodou. Jeho tvorba sa hrá s významom, kríži a ruší hranice formy voľnej, úžitkovej, ľudovej výtvarnej tvorby. Spája heterogénne prvky, aktualizuje prastaré symboly a mýty v nových spoločenských kontextoch, nesprostredkuje hotové poznanie, ale možnosť dôjsť k vlastným záverom.